http://www.kardiocentrum.sk http://www.kardiocentrum.sk
 

    menu Hlavná stránka > FAQ    kniha návštev galéria     download download      
Q: Chcem sa opýtať, či viete ako sa mení veková hranica prvého infarktu?
Lebo ak klesá, tak treba o tom nahlas hovoriť, aby sa zľakli aj tí, ktorý ešte nemajú 40 rokov a s ktorými sa dá ešte niečo robiť aby infarktu predišli. Nestačí, že je infarktov stále viac, ale že vznikajú skôr- vtedy to možno zaberie a možno aj na mňa. (Jozef  Čumec, Šaľa) 

A: Na to aby sa človek vyplašil a začal sa starať o to aby nedostal infarkt nestačí povedať, že veková hranica prvého infarktu klesá. Treba poznať svoje rizikové faktory.

Ateroskleróza  sa väčšinou začína už v detstve. Dlhé roky prebieha celkom nebadane a človek vôbec netuší, že cievy, ktoré vyživujú jeho srdce sa postupne zanášajú. Zvlášť, keď vedie sedavý spôsob života tzv. „suchou nohou“- z auta do práce, z práce do auta a potom ku televízoru, či počítaču. Medzitým sa staví na niekoľko rýchlych jedál, najlepšie fritovaných a večer k opulentnej domácej večeri. Potom „zrelaxuje“ s pohárikom trvrdého alkoholu, ku ktorému si nezabudne zapáliť dobrú cigaretku. Nemá čas myslieť na to, že jeho otec zomrel náhle a matka má vysoký tlak. Čo na tom, že bruško sa čoraz viac zaokrúhľuje- veď chlap musí mať aj svoju „váhu“....
Treba povedať, že doteraz nepoznáme všetky rizikové faktory. Avšak už i ovplyvnenie doteraz známych, viedlo v mnohých krajinách ku zníženiu počtu infarktu srdcového svalu.
Žiaľ k týmto krajinám Slovensko dodnes nepatrí. Spôsob života, stravovacie zvyklosti a súčasná úroveň stresu na Slovensku priam predurčuje ku vzniku srdcovocievnych chorôb.

Ktoré rizikové faktory sme ku dnešnému dňu bezpečne rozpoznali?

  1. vek- u muža nad 45- rokov u ženy nad 55 rokov
  2. výskyt srdcovocievnych chorôb u priamych pokrvných príbuzných- infarkty, či mozgové porážky u mužov pred 55 rokom života a u žien pred 65-rokom.
    Treba povedať, že vek, pohlavie a dedičnú záťaž bohužiaľ nedokážeme ovplyvniť.
    Ostatné rizikové faktory však ovplyvniť môžeme. Patrí k nim:
  3. vysoký krvný tlak- t.j. tlak  140/90 mmHg a viac,
  4. fajčenie,
  5. vysoká hladina cholesterolu v krvi,
  6. tučnota hlavne tzv. mužského typu- v oblasti brucha, veľa tuku sa vtedy nachádza medzi vnútornými orgánmi,
  7. s tučnotou priamo súvisí nedostatok aktívneho fyzického pohybu,
  8. stres- pričom pod stresom rozumieme takú psychickú ale aj fyzickú záťaž, ktorú v bežnom čase nedokážeme zvládnuť- pracujeme v žijeme v časovej tiesni- po tlakom,
  9. cukrovka.

Takže stačí sa na chvíľu zastaviť a spočítať, koľko rizikových faktorov máme a potom sa začať báť, pretože ak máme viac než 3 rizikové faktory, spejeme pomaly ale isto k infarktu a ak ich máme viac než 5, je riziko že nás „porazí“ takmer za dverami v prípade, že sa nespamätáme a nezačneme o svoj kvalitný a plnohodnotný život bojovať sami so sebou.
Pozrite si tiež program Dobré srdce©  

 Q: Zaujímalo by ma, že čo je to napr. cholesterol, čo to znamená,  keď je  vysoký a nízky a také všakovaké informácie – lebo z vlastnej skúsenosti viem, že ľudia o tom málo vedia. Ako aj ja, ale mne to raz doktor vojenský vysvetlil - len si už nepamätám...

A: Cholesterol je látka, ktorú organizmus v určitom množstve potrebuje a preto ju sám tvorí. Potrebuje ju napríklad aj preto aby mohol z nej vytvoriť ďalšie prepotrebné látky, napr. pohlavné hormóny. Takže povedať, že samotný cholesterol je škodlivý, by nebolo pravdou.

Škodlivé je zvýšené množstvo  cholesterolu v krvi a aby to nebolo také jednoduché nestačí hovoriť len o celkovom množstve cholesterolu, pretože v krvi na nachádza niekoľko jeho frakcií- niektoré sú „dobré“- tzv.- HDL cholesterol, znížená hladina ktorého je  naopak  rizikovým faktorom. Zlé je, keď v krvi máme vysoké hodnoty  triglyceridov  a LDL – cholesterolu.

Najvýznamnejšie ovplyvňujú hladinu cholesterolu v krvi :

  1. trans- formy mastných kyselín- neprirodzené varianty mastných kyselín, ktorých zdrojom sú hlavne margaríny vyrábané z rastlinných olejov- hydrogenizované stužené  rastlinné tuky, ktoré sú vo veľkom množstve prítomné hlavne v polotovaroch a priemyselne vyrábaných potravinách - napr. v sušienkach, zákuskoch, tukovom pečive ale aj v sušených polievkach a omáčkach, náhradách za majonézy... nebezpečné sú hlavne potraviny, ktoré sa pripravujú  fritovaním, kedy vznikajú agresívne sa správajúce látky- peroxidy, aldehydy, ketóny a ďalšie, ktoré potenciujú vznik mastných kyselín a voľných radikálov.
  2. nasýtené mastné kyseliny- ktoré sa v hojnom množstve nachádzajú v palmovom jadrovom tuku a kokosovom tuku (teda rastlinných tukoch) viac než 80%. Maslo obsahuje okolo 60%  a bravčová masť len 40% nasýtených mastných kyselín. Tieto údaje podstatným spôsobom menia naše predstavy  tom, čo je zdravé.  Je omnoho horšie dať si porciu fritovaných zemiakových  hranolčekov alebo prehryznúť si počas prestávky v práci sušienkami upečenými z margarínu, než natrieť si kúsok čierneho chleba maslom a zjesť k tomu paradajku alebo papriku.
  3. cholesterol prijatý z potravy- najviac cholesterolu je vo vnútornostiach- pečeň, obličky, pľúca, mozog. Vaječný žĺtok, ktorý sa donedávna pokladal za zakázanú potravinu, je t. č. čiastočne rehabilitovaný, pretože obsahuje aj lecitín, ktorý pôsobí na cievy ochranne.

Predstava, že na zníženie cholesterolu stačí nejesť živočíšne tuky je nesprávna. Rovnaká je predstava, že keď si v obchode kúpime potravinu, na ktorej výrobca pyšne udáva, že neobsahuje cholesterol, sme zachránení. Pri vysokom obsahu hydrogenizovaných rastlinných tukov a nasýtených mastných kyselín sme vo väčšom nebezpečí, ako keby sme si dali praženicu z 2 vajec vymiešanú na neprepálenom masle.


 


Last update: 17:10:56 - 26.10.2012